Súčasná situácia:

Súčasné vedenie Bratislavy disponovalo rekordnými príjmami  z viacerých zdrojov.  Kumulatívne  malo  posledné 4 roky hlavné mesto k dispozícii navyše 250 mil. eur.  Teto dodatočné zdroje tvorili najmä vyšší výber podielových daní, zvýšenie dlhu o 36 miliónov eur a zvýšenie daní z nehnuteľností.

Približne 11 mil. eur si chce mesto požičať v roku 2023 a všetky dlhy, ktoré má splatné, chce refinancovať, celkovo približne 110 miliónmi eur do konca roku 2024.

Bratislava je dnes z finančného hľadiska v horšej situácii, ako bola v roku 2018 (je zadlženejšia o 35 miliónov eur dlhu), nejaví známky ochoty splácať svoje dlhy, navyše je vystavená úrokovým rizikám – rastúcim úrokovým mieram a refinančnému a zvýšenému kreditnému riziku.

Pán primátor Vallo má či mal k dispozícii za posledné 4 roky o 250 mil. eur zdrojov viac, než ktorýkoľvek iný primátor pred ním za svoje funkčné obdobie. Rozhodovanie o použití týchto dodatočných verejných zdrojov na úrovni mesta pod vedením pána primátora Valla nepovažujeme za zodpovedné.  

Ako stabilizujeme mestské financie? 

Prvým krokom bude finančná stabilizácia verejného rozpočtu.

Preto sa zaväzujeme k zásadnej fiškálnej konsolidácii mestských financií, a to nasledovnými krokmi:

• aktuálne potreby Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky nebudeme riešiť zvyšovaním daní a na úkor obyvateľov;
• zaväzujeme sa nezvýšiť zadlženie mesta a vytvoríme podmienky na umorovanie dlhu mesta;
• auditom výdavkov a ich racionalizáciou dosiahnuť konsolidáciu výdavkov bežného rozpočtu;
• transformovať rozpočtový proces a zohľadniť mnohé riziká, ktorým je Bratislava vystavená (princíp Risk-adjusted forecasting and planning);
• otvoriť verejnú diskusiu o financovaní samospráv – presunúť na obce zdroje, ktorými už štát disponuje.

Racionalizačné výdavky

• Racionalizácia výdavkov na mzdové prostriedky:
  • oproti roku 2018 sú mzdové prostriedky rozpočtované o alarmujúcich 93 % vyššie v roku 2022 (Prvok 7.1.1 rozpočtu magistrátu), pričom magistrát dnes zamestnáva o stovky pracovníkov viac ako v roku 2018;
  • za roky 2019 – 2022 len na mzdové prostriedky magistrát vynaložil o 30 mil. eur viac (a to aj po odrátaní valorizácie miezd).
• motivovať rozvoj samosprávnych škôl s cieľom zvyšovať ich kapacitu a konkurencieschopnosť voči školám súkromných a cirkevných zriaďovateľov (tzv. neštátne školy):
  • mesto z rozpočtu na hybridné financovanie neštátnych škôl vynakladá viac ako 17,5 mil. eur ročne;
  • za roky 2019 – 2022 tieto náklady narástli o takmer 16 mil. eur (spôsobené aj zmenou zákona);
  • zvýšenie konkurencieschopnosti škôl, ktorých zriaďovateľom je mestská časť (mesto), môže pomôcť stabilizovať tento výdaj, dokonca ho znížiť;
  • tieto náklady predstavujú cenu, ktorú mesto platí za to, že nemá dlhodobú stratégiu rozvoja školstva a magistrát dostatočne nespolupracuje v tejto oblasti s mestskými časťami.
• MIB – Metropolitný inštitút mesta Bratislava je nákladým experimentom, ktorý nevytvára očakávanú pridanú hodnotu:
  • od vzniku stál daňovníkov a mesto viac ako 5 mil. eur – ide predovšetkým o mzdové náklady na zamestnancov;
  • neposkytuje holistický pohľad na rozvoj mesta – čo bol pôvodný zámer;
  • základným výstupom sú architektonické súťaže, na základe ktorých vznikajú projekty, na ktoré často magistrát nemá ekonomické možnosti – naviac zásadne predražujú realizácie;
  • MIB musí prejsť zásadnou zmenou – inak iba ako inštitút na tvorbu architektonických súťaží nemá zmysel.
• Iné operačné náklady – iné služby:
  • primátor Vallo vo svojom “Pláne B” sľuboval zníženie závislosti magistrátu od externých dodávateľov, ktorých výdavky sa za 4 roky nemenili;
  • na iné služby a dodávateľov magistrát ročne vynakladá 40 mil. eur bez zásadnej zmeny oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu.
• Iné novo zriadené inštitúcie mesta a existujúce pred rokom 2019:
  • na prevádzku mestom zriadených rozpočtových organizácií bez MIB mesto vynakladá ročne približne 50 mil. eur;
  • za roky 2019 – 2022 náklady a transfery narástli o viac ako 15 mil. eur;
  • racionalizáciou kompetencií v rámci štatútu mesta sa dajú dosiahnuť nemalé úspory, keďže inštitúcie zriadené mestom a mestskou časťou si neraz konkurujú v tom istom priestore.
• Hľadanie úspor v iných nákladov ako sú energie, vodné, stočné (projekty zelených striech mestských budov, výmena kotlov, energia a inteligentné lokálne siete napájané fotovoltikou, vodozádržné opatrenia):
  • primátor Vallo odpredal mestský majetok v hodnote viac ako 30 mil. eur, pričom čistý výnos bol viac ako 23 mil. eur. za roky 2019 – 2021;
  • napriek záväzku takto získané zdroje reinvestovať do zvyšného majetku na zvýšenie energetickej efektívnosti či iného rozvoja (okrem verejného priestoru), nečiní
• Audit nájomných vzťahov s mestom:
  • primátor Vallo nijako zásadne nepristúpil k zvýšeniu výnosov z mestského majetku, práve naopak, nájomné stagnovalo;
  • obdobie rokov 2020/2021 bolo ovplyvnené pandémiou, ktorá mala negatívny dopad na výnosy z nájomného;
  • chýba ochota zvyšovať výnosy z prenájmu mestského majetku.

Zákon o obecnom zriadení, zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy či majetku obcí v spojení so zákonom o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave vytvárajú základ právneho rámca, v ktorom funguje mesto Bratislava.

Za uplynulých 30 rokov nemal jediný primátor ambíciu zásadným spôsobom reformovať kompetencie mestských častí a magistrátu v spojení s reformou rozdelenia financovania a majetku vo vlastníctve mesta, prípadne v správe mestských častí.

Je to závažná otázka, ktorú možno Bratislavčania nevnímajú intenzívne, avšak má dopad na ich životy. Veľa verejného majetku Bratislavy bolo odpredaného ako v určitom čase „nadbytočného,“ pričom táto nadbytočnosť bola len prejavom krátkodobého stavu. Ďalší majetok chátra z dôvodu, že buď správca nemá zdroje na jeho opravu, alebo majiteľ nie je ochotný sa na nej podieľať, a to napriek tomu, že používa aj ekonomické výhody zhodnotenia majetku.

Jeden z príkladov, ktorý hovorí za mnohé iné. Magistrát už od roku 2014 v genereli školstva identifikoval rastúce potreby v mestských častiach, pričom akútny nedostatok v oblasti materských škôl je v desiatkach chýbajúcich materských škôl rôznej kapacity a rovnako chýbajúcich základných škôl.

Pritom za roky 1990 – 2015 mesto a mestské časti mnohé budovy školských zariadení predali alebo zmenili ich funkčné využitie. Takmer každý sa zhodne na tom, že vzdelávanie a školstvo sú prioritami, napriek tomu magistrát zo svojej pozície nijako nezvrátil a ani nepomohol zmeniť zlý stav v oblasti školstva. V týchto šľapajách kráča aj súčasné vedenie, ktoré je až antagonistické voči potrebám nielen školstva, ale aj potrebám mestských častí, ktoré sú zriaďovateľmi materských a základných škôl.

Naše presvedčenie je, že najefektívnejšia verejná správa je tá, ktorá je najbližšie obyvateľom. V prípade Bratislavy sú to mestské časti. Ako primátor sa preto budem spolu so starostami venovať akútnym potrebám obyvateľov Bratislavy.

Preto je potrebné zásadným spôsobom reformovať štatút mesta spolu s rozdelením financovania a majetku – a to tak, aby mestský majetok, štatutári a financie optimálne slúžili potrebám obyvateľov Bratislavy.

Preto je nevyhnutné:

• jednoznačne decentralizovať na mestské časti čo najviac kompetencií – teda všetky, ktoré nemajú celomestský charakter, a vybaviť ich aj financiami, ktoré dostáva mesto;
• do konca roka 2023 zmeniť štatút mesta a kompetencie rozdeliť tak, aby neboli žiadne prekrytia medzi kompetenciami mestských častí a mesta, ktoré sú často predmetom sporov medzi mestom a mestskými časťami;
• rozdeliť príjmy a výnosy mesta tak, aby narástol podiel zdrojov príjmov mestských častí z dôvodu nevyhnutnosti riešenia akútnych potrieb, napríklad aj v oblasti školstva;
• spraviť audit majetku mesta s cieľom prevedenia majetku, ktorý je dlhodobo v správe mestskej časti, do majetku mestskej časti;
• všetky reformné kroky ukončiť najneskôr do roku 2025. 

Mesto Bratislava vlastní a spravuje niekoľko podnikov, z ktorých najväčší dopad na životy obyvateľov, ktorí dennodenne užívajú ich služby, majú najmä Bratislavská vodárenská spoločnosť a. s., Odvoz a likvidácia odpadu a. s. a Dopravný podnik Bratislava a. s.. Okrem toho hlavné mesto vlastní a má vo vlastnej správe mnoho pozemkov a budov, ktoré priamo neužíva a väčšinou prenajíma.

 

Dopravný podnik Bratislava a. s.

Dopravný podnik Bratislava a. s. (DPB) by mal prevádzkovať nosný dopravný systém na tranzit a prepravu obyvateľstva. Realita Bratislavy je však taká, že nosným dopravným systémom je individuálna automobilová doprava (IAD), ktorá je centrálnym bodom kritiky súčasného primátora.

Dopravný podnik Bratislava a. s. neposkytuje dodatočnú prepravnú kapacitu, flexibilitu a komfort prepravy tak, aby obyvatelia nahradili dennodenné cestovanie IAD dopravou cez MHD. Navyše, súčasný primátor, ale i jeho predchodcovia, nevytvárali dostatočné prebytky rozpočtu tak, aby vznikali kapitálové zdroje na rozvoj MHD – a to platí aj o samotnej spoločnosti DPB. Pre porovnanie, Dopravní podnik mesta Brna má o viac ako 40 % dopravných prostriedkov (predovšetkým električiek), ale zároveň o viac ako 10 % nižšie náklady či počet zamestnancov.

Aj celkové hospodárenie DPB je neefektívne v porovnaní s Brnom. Bratislavské  vedenie mesta a podniku počas pandémie nepristúpilo k zásadným opatreniam, ktoré by šetrili náklady – práve naopak, všetko to zaplatil daňovník Bratislavy navýšením zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Vďaka približne 40 % výpadku tržieb podniku hrozila insolvencia, pritom manažment neurobil nutné kroky, ktoré by viedli k ekonomickej stabilizácii.

Takýto stav nie je dlhodobo udržateľný, a bude preto nutné pristúpiť k racionalizácii ekonomiky poskytovania služby MHD vo verejnom záujme.

Takýto stav nesmie ďalej pretrvávať, preto ako primátor pristúpim k nasledovným krokom:

• vymenujem na základe transparentného výberového konania krízový manažment podniku s jasnými manažérskymi cieľmi, ktorý pristúpi k racionalizácii hospodárenia a dlhodobej udržateľnosti financovania služby vo verejnom záujme; 
• budem sa venovať získavaniu zdrojov (vrátane externých) na obnovu a rozvoj vozového parku podniku;
• vrámci transformácie odvetvia inicializujem, spolu s externými partnermi, spoluprácu s cieľom rozvoja autonómneho dopravného systému na území mesta (autonómne dopravné vozidlá a aj dopravný systém).

 

Bratislavská vodárenská spoločnosť a. s.

Bratislavská vodárenská spoločnosť a. s. (BVS) je najstarším zo spomínaných podnikov. Stav tohto podniku naznačuje, že nebol pre doterajších primátorov zjavne prioritou.

Súčasný stav:

• odhadovaný investičný dlh presahuje 600 mil. eur na zariadeniach, líniových stavbách a majetku, napriek tomu sa kúpa Infra Services realizovala urýchlene a bez veľkej  možnosti na výrazné zníženie ceny;
• mesto dostatočne nechráni svoje zdroje pitnej vody (cez územný plán prostredníctvom ochranných pásiem, čoho dôsledkom bola i havária na Malom Dunaji);
• “ambícia” vedenia mesta vstupovať do kompetencií BVS a sprístupniť ochranné pásma najvyššieho stupňa vody (na Sihoti), zníženie ochranného pásma ČOV pre developerskú zástavbu v rámci územného plánu mesta (ZaD09, Vrakuňa), môže ohroziť kvalitu vody na území Bratislavy;
• opäť neprebehla zásadná racionalizácia nákladov, a aj keď podnik dokáže vyplatiť dividendu za rok 2021, je to len odčerpanie zdrojov, ktoré mal podnik reinvestovať do vlastných aktív, ktoré sú v zlom stave (miesto výplaty akcií akcionárom sa mohol znížiť dlh na chýbajúcich investíciách).

Preto je nevyhnutné:

• vymenovať na základe transparentného výberového konania krízový manažment podniku s jasnými manažérskymi cieľmi, ktorý pristúpi k racionalizácii hospodárenia a dlhodobej udržateľnosti a adekvátnej odbornej kvalifikácii;
• venovať sa získavaniu zdrojov na obnovu a rozvoj podniku (vrátane externých), ak také zdroje budú k dispozícii;
• ozdraviť majetok spoločnosti, jej kapitálovej štruktúry a zníženia investičného dlhu – preto budem preferovať reinvestovanie ziskov pred vysokým payout – ratiom dividend, aké nastavilo aktuálne vedenie mesta.

Mesto má vo vlastníctve nehnuteľný majetok a pozemky v hodnote niekoľkých stoviek miliónov eur.

Pritom najväčšia zmena –   – je obstarávaný majetok, ktorý narástol z približne 16 mil. eur v roku 2018 na 89 mil. eur v roku 2021. Tento nárast o viac ako 500% môže byť lichotivý, ale zároveň vzhľadom na množstvo architektonických súťaží, ktoré magistrát za posledné roky vyhlásil, je tu podozrenie, že rapídne narastá aj objem nehmotného majetku, ktorý skresľuje tieto informácie. Je zrejmé, že tento nárast prevažne tvorí investícia do električkových tratí – modernizácia Karloveskej radiály (ktorej cena mala byť cca 65 mil. eur) a od roku 2022 projekt električky v Petržalke. Otázne zostáva, koľko je tu vynaložených výdajov, ktoré zrejme nikdy nebudú realizované a dokončené a koľko práce vytvorilo toto vedenie mesta pre škodovú a vyraďovaciu komisiu mesta.

Samotný magistrát už ohlásil, že výsledky niektorých architektonických súťaží už ani nebude schopný realizovať, a to vzhľadom na ekonomické obmedzenia a ich výslednú cenu. Príkladom je napríklad Plató, ktoré má odhadované investičné náklady 18 mil. eur. Na mieste je preto otázka, či mal magistrát uskutočniť prípravné kroky, ak nemá zabezpečené zdroje na realizáciu.

Celkové výnosy z prenajatého majetku počas rokov 2019 – 2022 mierne klesli. Príjmy z nájmov boli v roku 2018 približne 12,94 mil. eur, pričom na rok 2022 sú plánované vo výške 12,8 mil. eur. Mesto predalo majetok celkovo vo výške cez 30 mil. eur, pričom dosiahol zisk takmer 23 mil. eur. za roky 2019 – 2021.

Každopádne, správa majetku mesta pod vedením primátora Valla, sa dá zhrnúť ako zlyhanie.

Majetok nie je hodnotne prenajatý, účtovná hodnota budov poklesla (vďaka odpisom a predajom) a v nie dostatočnej miere je tento majetok obnovovaný. Magistrát pod vedením primátora Valla si zamenil priority a nutnosť s estetikou a márnotratnosťou.

K správe majetku budem pristupovať zásadne inak:

• zavediem do správy majetku podmienky ekvivalentné v realitných fondoch s presunom váhy na rast výnosu z majetku a jeho zhodnocovanie a rozvoj;
• vykonám hĺbkový audit nájomných zmlúv s cieľom eliminovať tie zmluvy, kde výnos z nájmu je nižší ako reprodukčné náklady prenajatého majetku;
• pri architektonických súťažiach sa zasadím o to, aby magistrát integroval do podmienok súťaže odporúčania a manuál RIBA (Royal Institute of British Architects) a zároveň sa cenotvorbu súťaží nebude podmieňovať možnou kartelovou dohodou SKA (Slovenská komora architektov);
• inventarizácia majetku bude kompletná, prehľadná, definujúca aktuálny stav majetku, jeho presný popis a finančné využitie, a bude pravidelne aktualizovaná a zverejnená na webe mesta.

Realitou je, že nosným dopravným systémom Bratislavy je individuálna automobilová doprava, a preto nemá význam negatívne sa vyhraňovať voči vlastníkom automobilov. Len v Bratislave je celkový počet evidovaných dopravných prostriedkov viac ako 425 tis. a cez 600 tis. vozidiel v kraji. Z toho približne 75 % tvoria osobné vozidlá, teda len v Bratislave je cez 300 tis. vozidiel. Pritom za posledných 15 rokov je to nárast o približne o 66 % a za posledných 20 rokov je to nárast o 125 %. Tieto trendy sa nemenia, naopak, každoročne počet motorových vozidiel narastá na území Bratislavy aj kraja, hoci percentuálne prírastky už klesajú.

Cieľom nosného dopravného systému MHD je poskytnúť Bratislavčanom takú možnosť prepravy, ktorá bude substitučná a zároveň komplementárna k ich preferenciám. V tom Bratislava dlhodobo zlyháva, a nie je tomu inak ani za vedenia primátora Vallom.

Preto je nevyhnutné: 

• kým neexistuje náhradný systém prepravy s dostatočnou kapacitou, nepokračovať v extrémne negatívnom vymedzovaní sa voči IAD – tieto tendencie vnímame ako deštruktívne pre verejnú diskusiu;
• Dopravný podnik Bratislava a. s. a mesto by mali ponúknuť takú MHD, ktorá bude schopná byť konkurencieschopnou alternatívou k IAD;
• záchytné parkoviská pre dochádzajúcich do Bratislavy musia mať kapacitu desaťtisícov parkovacích miest, inak bude IAD naďalej vstupovať do centrálnych častí mesta;
• zmeny v politikách mesta by mali zodpovedať technologickým zmenám v preprave a zmenán preferencií obyvateľov, nie ísť proti nim.

Parkovacia politika tak, ako ju nadizajnoval magistrát, ide proti preferenciám užívateľov verejného priestranstva. Mesto ignorovalo spätnú väzbu zástupcov mestských častí, ktorá sa dnes ukazuje ako objektívna (napr. SMS parking, vyhradené zóny pri verejných budovách, nedostatok parkomatov a ďalšie) a zároveň sa parkovacia politika stala sekundárnym zdanením vlastníkov automobilov (pri nákupe auta štát získa daň z pridanej hodnoty a daň z príjmu, pri prevádzke auta spotrebnú daň z minerálnych olejov, DPH, rôzne poplatky a kolky, prípadne daň z motorového vozidla, ak je auto vlastnené právnickou osobou).  Mesto vyrubuje parkovné, ktoré nie je nízke – teoreticky vďaka parkovacej politike môže používateľ automobilu zaplatiť na parkovnom tisíce eur, napríklad dochádzajúci za prácou do Bratislavy aj  4 – 5 tisíc. eur ročne.

Faktom je, že automobil je najviac zdaňovaný statok dlhodobej spotreby a to, ako je nastavená súčasná parkovacia politika, iba strpčuje obyvateľom život. Pričom táto situácia sa len zhoršuje, pretože primátor Vallo neponúkol žiadnu relevantnú alternatívu. Parkovanie v rámci parkovacej politiky tak, ako ju zaviedol primátor Vallo, je pre mnohých len dodatočné zdanenie bez protihodnoty.

Mestu chýba Implementácia inovatívnych modelov dopravnej obsluhy pre zredukovanie nehodovosti, dynamickej a statickej dopravy, vrátane redukcie individuálnej automobilovej dopravy. V istej miere sa to rieši cestou:

• zdieľania dopravných prostriedkov;
• zatraktívnenia verejnej hromadnej dopravy;
• prepojenia dopravných systémov;
• preferenciou traťovej dopravy ako nosného dopravného systému na miestnej, regionálnej a národnej úrovni;
• budovania infraštruktúry cyklotrás;
• modernizácie peších priechodov na zvýšenie bezpečnosti chodcov;
• budovania inteligentnej dopravnej infraštruktúry na zvýšenie priepustnosti.

Parkovacia politika musí prejsť zásadnou aktualizáciou parametrov. Team Vallo venoval parkovacej politike a jej dizajnovaniu ďalšie 2 roky potom, čo oznámil jej pripravenosť v roku 2019. Keď sa koncom roka 2021 a v prvom polroku 2022 spustili prvé parkovacie zóny, odhalili sa i mnohé nedostatky. Parkovacia politika mesta je zlyhanie a nutne potrebuje zásadné zmeny, ktoré treba implementovať. Zmeny, ktoré budeme iniciovať, sú nasledovné:

• zjednodušenie pravidiel parkovania v rámci parkovacej politiky;
• zavedenie dodatočných možností platby (ako aj SMS parking);
• zásadná zmena cenotvorby pre užívateľov verejného priestoru;
• nutná synergia medzi rozvojom nosného dopravného systému a parkovacou politikou;
• výnosy z parkovacej politiky budú rozpočtovo určené na rozvoj nosného dopravného systému a inej dopravnej infraštruktúry (predovšetkým inej ako automobilovej)

Školstvo na území Bratislavy trpí viacerými problémami, ktoré mestské časti nedokážu riešiť v rámci svojich kapacít a kompetencií. Pri ich riešení je nevyhnutná súčinnosť mesta.

Ide o nasledovné problémy:

• chýba fyzická infraštruktúra (budovy pre školstvo), pričom tá existujúca je zaťažená čoraz významnejším investičným (modernizačným) dlhom;
• je čoraz problematickejšie zabezpečiť dostatok učiteľov, odborných zamestnancov, ale aj nepedagogický personál, bez ktorého školy a súvisiace školské zariadenia nemôžu riadne fungovať. Učiteľský zbor je prestarnutý, prílevu mladých ľudí bráni nedostatočná atraktivita povolania (nízke tabuľkové platy vzhľadom na životné náklady v hlavnom meste);
• chýbajú externé zdroje pre školstvo na podporu škôl, školských vzdelávacích programov a inovatívnych projektov, vďaka ktorým by sa mohli adekvátne rozvíjať záujmy, talenty a vzdelávacie potreby všetkých detí.

Magistrát Bratislavy je informovaný, že existuje zásadný nedostatok školských budov v oblasti materských aj základných škôl. Dôkazom je Generel školstva z roku 2014, v ktorom sa konštatuje, že existujúce budovy sú v zlom stave, a aj vzhľadom na migračné trendy a zmeny v pôrodnosti budú musieť bratislavské školy absorbovať zvýšený počet žiakov.

Naviac, vojna na Ukrajine a emigrácia značnej časti obyvateľstva z Ukrajiny na Slovensko (a špecificky do hlavného mesta a jeho okolia), túto situáciu zhoršila, keďže školský systém na území Bratislavy musel absorbovať ďalšie stovky detí.

Podľa štatútu mesta Bratislavy sú mestské časti zriaďovateľom materských škôl, základných škôl a školských zariadení okrem základných umeleckých škôl a centier voľného času. Zabezpečenie dostatočných kapacít materských a základných škôl je ich prioritnou úlohou. A hoci sú dnes na rozširovanie kapacít škôl k dispozícii aj externé zdroje v podobe plánu obnovy a ďalších zdrojov EÚ,  mestské časti nemajú ekonomickú kapacitu kupovať budovy a pozemky vhodné na vybudovanie nových škôl. Magistrát tento problém nepomáha riešiť, naopak, za posledné desaťročia mnohé budovy slúžiace pôvodne na vzdelávanie mesto odpredalo alebo dalo súhlas na predaj. Na úrovni magistrátu nikdy neexistovala dlhodobá stratégia správy mestského majetku a budov a súčasné vedenie sa v tejto oblasti nijako neposunulo.

Mojím cieľom je preto zabezpečiť, aby mesto:

• bolo súčinné pri žiadostiach mestských častí o zverenie alebo prevod majetku za účelom zabezpečenia školskej budovy a rozšírenia kapacít materských a základných škôl;
• vytváralo fond na obnovu škôl a ich vybavenia, s prioritným cieľom zabezpečiť odborné učebne v adekvátnej kvalite (čerpanie podmienené rozpočtovou disciplinovanosťou mestských častí);
• vytvorilo fond na podporu iniciatívnych učiteľov s cieľom rozvíjať vzdelávanie detí v oblastiach s dlhodobou perspektívou, a to prostredníctvom inovatívnych vzdelávacích programov a projektov (podpora výučby informatiky, matematiky, prírodných vied, ekonómie, ale aj umenia);
• vytvorilo sociálnu politiku na podporu učiteľov s cieľom ponúkať benefity pre pedagogických a odborných zamestnancov škôl ako čiastočnú kompenzáciu vysokých životných nákladov v hlavnom meste;  
• prideľovalo obecné byty pre nedostatkové profesie v školstve, sociálnych zariadeniach a v zdravotníctve či mestskej polícii;
• upravilo parkovaciu politiku pre zamestnancov v školstve, sociálnych  zariadeniach a v zdravotníctve či v mestskej polícii;
• vytváralo tlak na ministerstvo školstva s cieľom zabezpečiť lepšie podmienky pre školstvo na Slovensku a v hlavnom meste obzvlášť; 
• podporilo bratislavské školy výučbou informatiky a programovania, keďže žijeme v časoch, kedy je podľa OECD ohrozených 30 % pracovných miest na Slovensku automatizáciou. Pre nasledujúcu generáciu bude programovanie podobné ako pre dnešnú generáciu vedieť písať, čítať a počítať. Preto vyčleníme dostatočné finančné prostriedky na kvalifikované učenie programovania už na základných školách.

Celkové dodatočné prostriedky, ktoré potenciálne mesto vie pre potreby vzdelávania a školstva uvoľniť v podobe majetku alebo peňažných zdrojov, budú dosahovať minimálne 10 mil. eur za rok.

Zodpovedný prístup k územnému plánovaniu, zmeny v územnom pláne vykonávať len základe participácie s občanmi a cieľovým skupinami. Zastaví sa trend nezmyselnej zástavby v zónach, ktoré majú charakter stabilizovaného územia. Územné plánovanie zodpovedné k zachovaniu dobrého životného prostredia pre nasledujúcu generáciu

Územný plán mesta je základný nástroj na dobré stravovanie mesta a má dlhodobý dopad na ekonomiku, dopravu a dobrý život v meste. Preto je pri jeho zmene a tvorbe mimoriadne dôležitá verejná diskusia a kvalitne vedená participácia. Participácia stojí na štyroch pilieroch: úprimný záujem vedenia mesta na participácii; odborne vedená participácia; otvorenosť a rovnocenné zapojenie všetkých skupín tvoriacich mesto; implementácia výsledkov participácie do územnoplánovacej dokumentácie a procesu riadenia mesta.

Napriek tomu, že mesto má schválený záväzný dokument ako participovať na územnoplánovacej dokumentácii, implementácia tohto dokumentu v praxi a na odbore územného plánovania je čisto formálna a bez vnútornej motivácie rešpektovať strategické materiály mesta o tom, ako profesionálne viesť proces participácie. Výsledok takéhoto prístupu k územnému plánovaniu sa odrazil aj na viacerých petíciách občanov a žiaľ aj v zmenách a doplnkoch územného plánu mesta, kde neboli zapracované verejnoprospešné požiadavky mestských častí, ktoré reagujú na dopady klimatických zmien na mesto.

Príkladom je formálne vyradenie žiadosti o zachovanie a stabilizovanie jestvujúcich lesných porastov, zelených plôch, zakreslenie intaktných plôch zelene a obmedzenie nevhodnej zahusťujúcej výstavby v stabilizovaných územiach bez akejkoľvek podpory MIB zaradiť ich do zmien a doplnkov územného plánu hlavného mesta.

Účasť zástupcov mesta na súkromných architektonických projektoch a súťažiach legalizuje riešenia, kde sa už návrhoch a v samotných podkladoch súťaže nerešpektujú elementárne požiadavky na ochranu zelene, klimatické zmeny, šetrenie s vodou a najmä energetickú udržateľnosť na prevádzku nových komplexov mesta.

Príkladom je požiadavka súťaže privátnej firmy (PENTA) na 4 metrový násyp v celom území v lokalite celomestského centra Petržalka pri Dunaji, ktorá ide proti mestom deklarovanému záujmu strategického dokumentu na opatrenia proti klimatickým zmenám, znehodnotí jestvujúcu zeleň ani nezabezpečí udržateľnosť budúcej zelene, keďže jej koreňová sústava sa dostane 4 m vyššie smerom od hladiny podzemnej vody ako v súčasnosti, a výstavbu nielenže nezabezpečí pred klimatickými zmenami ale ide proti filozofii energetickej udržateľnosti a dokumentu, ktorý v médiách  vedenie mesta deklarovalo podporiť – Bratislavský Dunajský park.

Najzávažnejším prešľapom tvorby územného plánu je zaradenie požiadaviek investora v ZaD 09 ÚP mesta na zmenšenie ochranného pásma čističky odpadových vôd vo Vrakuni (ČOV v správe mesta) pre novú komerčnú výstavbu, kde argumentom developera je podpísanie deklarácie budúceho majiteľa bytu, že sa nebude sťažovať na zápach z ČOV. Na tieto prešľapy mesta pri tvorbe územného plánu mesta mohla odborná verejnosť upozorniť, keby boli procesy vedené participatívne tak, ako to vyžaduje strategický dokument mesta schválený na mestskom zastupiteľstve a záväzný pre primátora.

So zmenou stavebného zákona (jeho zrušením) a prijatím zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní je potrebné inicializovať zmeny v územnom pláne mesta Bratislavy. Územný plán mesta definuje podobu mesta a dobrý územný plán sa vo svojej základnej štruktúre nemusí desaťročia meniť. Mesto musí reagovať jednak na legislatívne zmeny ako aj na nové požiadavky, ktoré vyplývajú ako z klimatických zmien tak technologického rozvoja.

Magistrát pri pripomienkovaní nového zákona o územnom plánovaní veľmi zaujímala možnosť tvoriť tzv. metropolitný územný plán a zasahovať tak do kompetencií kraja a ostatných obcí v suburbánnej zóne, pričom nemá personálnu kapacitu ani zahrnúť dôležité požiadavky mestských častí vo verejnom záujme.

Územný plán mesta bol schválený v roku 2007, pričom následne sa dopĺňal a menil. Je nutné zlepšenie adaptability ľudských sídiel na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, a to sa týka aj Bratislavy. Preto by územný plán mal hlbšie reflektovať na nové výzvy a treba ho aktualizovať. Cieľom by malo byť do územného plánu pretaviť:

• Synergické prvky parkovacej politiky a nosného dopravného systému Bratislavy
• Vodozádržné opatrenia na optimalizáciu využívania vodných zrážok a ako prevenciu voči prívalovým dažďom
• Definovať a zvýšiť podiel súvislých porastov nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie v mestách
• Legislatívne upraviť v zákone o Bratislave a v územnom pláne na vymožiteľnosť trvaloudržateľného rozvoja mesta, efektívnej dopravy, chýbajúcich stavieb školstva, vybavenosti službami pre obyvateľov, jeho energetickú udržateľnosť
• Zachovať územia a definovať intaktné plocha zelene na zadržiavanie vody v území a zabrániť tak pokračovaniu znižovania hladiny podzemnej vody
• Podieľať sa na spracovaní modelu prúdenia podzemnej vody a prúdenia znečistenia pod Bratislavou a výsledky použiť pri posudzovaní stavieb pod úrovňou rastlého terénu
• Ochranu inundačných území, prijať zásadu nezmenšovanie ochranných pásiem ČOV a vodných zdrojov
• Prehodnotiť na území mesta prevádzky znečisťujúceho a ťažiarského priemyslu v exponovaných lukratívnych častiach mesta (výroba drevoštiepky pri Sade Janka Kráľa, ťažba štrku v lokalite rekreácie pri Chorvátskom ramene)
• Iniciovať legislatívne úpravy v zákone o Bratislave a v zákone o miestnych daniach na zvýhodnenie jestvujúcich objektov, plôch a prevádzkach zadržiavajúcich na svojom území dažďovú vodu, neodvádzať ju do preťažených ČOV BVS (problém sa prejavil v podobe havárie na Malom Dunaji po prívalových dažďoch a nezvládnutej kapacite ČOV patriacej mestu)
• Do investičných projektov mesta zahrnúť opravy, rekonštrukcie a budovanie nových bezbariérových a vodozádržných chodníkov a vodu odvádzať mimo kanalizácie
• Vyhodnotiť hlukovú mapu mesta a podporiť projekty na ochranu obyvateľstva pred stresom z hlučnej dopravy (dodnes nie je skolaudovaná D2 kvôli nedobudovaniu ochranných hlukových stien)
• Iniciovať legislatívny proces smerujúci k efektívnej a spravodlivejšej mestskej daňovej politiky po vzore a skúsenosti veľkých európskych miest a presadzovať jej schválenie a uplatnenie

Rešpektovanie občianskeho referenda, výsledkov verejného zhromaždenia a implementácia výsledkov participatívnych procesov s účasťou verejnosti na rozhodovaní hlavného mesta. Dôsledné plnenie protikorupčného minima hlavného mesta a dôraz na ochranu verejného záujmu a zákaz konfliktu záujmov.

Súčasné vedenie mesta – primátor Vallo, tím Bratislava a Progresívne Slovensko – tvrdia o sebe, že pristupujú svojimi politikami k veciam verejným s najvyšším ohľadom k životnému prostrediu a transparentnej správe.

Realita oproti marketingu mesta je ale skôr opačná. Zadania architektonických súťaží neobsahujú jasne definované environmentálne ciele, nie je v nich požiadavka, aby riešenie bolo uhlíkovo neutrálne alebo aspoň minimalizovalo uhlíkovú stopu.

Príkladmi sú výsledok súťaže revitalizácia Námestia Republiky v Petržalke, Celomestské centrum Petržalka pri Dunaji, neriešenie územia Artmédie pri Sade Janka Kráľa, nájomná zmluva a komerčná zástavba na cca 90 000 m² pozemkov mesta pri Chorvátskom ramene.

Výsadba stromov na viacerých plochách končí ich vysychaním, lebo mesto nezabezpečilo adekvátnu odbornú starostlivosť a polievanie novej zelene. V mene environmentálnych zmien sa v meste plytvá verejnými prostriedkami.

Príkladom je hromadné vysychanie stromov novej výsadby na ploche pri zjazde z Bratskej na Panónsku  v Petržalke.

ESG rating je štandard používaný v súkromnom i verejnom sektore. Definuje metodiku, ako transparente a jednoznačne informovať o svojich aktivitách, s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť politík v oblasti životného prostredia, sociálnych politík a verejnej správy.

Ak by sa dnes aplikovali ESG kritériá na mesto Bratislava za pôsobenia primátora Valla, bolo by výsledkom negatívne hodnotenie „LAGGARD“, teda zaostávajúci subjekt. Nestačí len komunikovať, že niečo chcete robiť nejakým spôsobom, ale treba preto dodať aj nezávislý transparentný dôkaz.

ESG metrika predstavuje objektívny prístup k meraniu politík mesta a správania sa vedenia mesta. Namiesto posudzovania a naháňania neobjektívnych metrík ako sú „páči sa mi” na sociálnych sieťach alebo iné dáta merajúce skôr sociálnej interakcie hlavné mesto potrebuje objektívny model merania výkonu a implementovania politík.

O skutočnom vzťahu primátora Valla k zlepšeniu životného prostredia a systémových opatreniach mesta vypovedá fakt, že kým oddelenie PR a marketingu má pätnásť zamestnancov, referát údržby a tvorby zelene len osem.

Zadania architektonických súťaží neobsahujú jasne definované environmentálne ciele, nie je v nich požiadavka aby riešenie bolo uhlíkovo neutrálne, alebo aspoň minimalizovalo uhlíkovú stopu.

Príkladom je výsledok súťaže revitalizácia Námestia Republiky v Petržalke, kde vybraný projekt radikálne redukuje jestvujúce zelené plochy a nahrádza ich umelými povrchmi (dlažbou, liatym betónom). Ďalším príkladom je účasť MIB na súťaži súkromnej investičnej spoločnosti, kde je v podmienkach súťaže zvýšenie rastlého povrchu o 4 metre v lokalite Celomestské centrum Petržalka pri Dunaji a Sade Janka Kráľa, čím sa zdevastujú všetky stromy v tejto zelenej lokalite a následná náhradná výsadba bude chradnúť s koreňovou sústavou o ďalšie 4 metre vyššie nad hladinou podzemnej vody a prežije len s vysokými energetickými nákladmi na údržbu a spotrebou vody.

Výsadba stromov na viacerých plochách konči ich vysychaním, lebo magistrát okrem PR následne nezabezpečil adekvátnu odbornú starostlivosť a polievanie novej zelene. V mene environmentálnych zmien sa v meste plytvá verejnými prostriedkami.

Preto je potrebné venovať sa v životnom prostredí nasledovným témam:

• Klimatické zmeny a ich dopad na zdravie obyvateľov, trvalú udržateľnosť ekonomiky a fungovanie mesta.
• Ochrana zdravia obyvateľov a udržateľnosť využívania prírodných zdrojov v meste pri zohľadnení zmeny klímy.
• Ochrana podzemnej a povrchovej vody a prevzatie zodpovednosti aj za analyzovanie súčasného stavu znečistenia podzemnej vody ovzdušia svetelného smogu a hluku v meste. Významné zníženie zaťaženia životného prostredia znečisťujúcimi látkami.
• Environmentálne príležitosti

Na Slovensku znečistenie ovzdušia spôsobuje podľa štatistík 5000 úmrtí ročne. To by pri nezmenenej situácii do roku 2030 znamenalo stratu 60 000 ľudských životov. Nedosahujú sa požadované úrovne zníženia znečisťujúcich látok ako sú NO2, PM10, PM2,5, ozón a benzo(a)pyrén. Hlavné mesto Slovenska Bratislava dosahuje  kritické hodnoty kvality ovzdušia, predovšetkým pokiaľ ide o znečistenie tuhými časticami z dopravy.

Klesá aj kvalita povrchových a podzemných vôd. Hlavné mesto mediálne deklaruje svoju ekologickú zodpovednosť, ale reálne opatrenia v činnosti mesta vo viacerých opatreniach túto ekologickú zodpovednosť popierajú. Vedenia mesta spoločne s BVS nerieši problematiku malej kapacity čističiek odpadových vôd (ČOV), výsledkom bola havária na Malom Dunaji. Zároveň sa primátor Vallo netají ambíciou ohrozujúcou vodný zdroj Sihoť – najdôležitejší zdroj pitnej vody. Rovnako v územnom plánovaní nerešpektuje ochranné pásma ČOV (viď návrh v ZaD 09), kde sa zmenšuje ochranné pásmo ČOV napriek protestom odbornej verejnosti aj samotnej BVS. V genereli vodných tokov neboli vôbec zakreslené inundačné územia ani zdroje znečisťujúce a ohrozujúce vodné toky. Žiadne z doterajších zmien a doplnkov neimplementovali do územného plánu mesta intaktné plochy zelene.

Príkladom je hromadné vysychanie stromov novej výsadby na ploche pri zjazde z Bratskej na Panónsku  v Petržalke.

Ďalším príklad je, že bez akejkoľvek podpory a záujmu vedenia mesta boli formálne vyradené žiadosti mestských častí zaradiť do zmien a doplnkov ÚP 09 požiadavky na zachovanie a stabilizovanie jestvujúcich lesných porastov, zelených plôch, zakreslenie intaktných plôch zelene a obmedzenie nevhodnej zahusťujúcej výstavby v stabilizovaných územiach.

Príkladom je i formálna obhajoba požiadavky nájomnej zmluvy na cca 90 000 m² pozemkov mesta pri Chorvátskom ramene na vybudovanie kultúrno-spoločenského centra, ktorú chce developer obísť princípom rozdelenia „zákazky” a prvou etapou komerčnej zástavby na mestských pozemkoch a zavedením automobilovej dopravy do územia v súčasnosti využívaného na rekreáciu v prírodnom prostredí.

Mesto sa musí podieľať nielen vo svojich strategických dokumentoch, ale aj vo svojom výkone a územnom plánovaní, na nasledovných opatreniach:

• Znižovanie emisií skleníkových plynov, imisií znečisťujúcich látok do životného prostredia a zamedzenie degradácie strategických prírodných zdrojov.
  Príkladom, ako to mesto nerobí, je dohoda so štátnymi lesmi, ktorým platíme za to, že neťažia, sa neplní. Financie, ktoré im platíme, mali byť použité na zelenú infraštruktúru v lesoch. Neurobila sa však jediná investícia a mesto to vôbec neurguje a nevyžaduje.
• Nezvyšovanie emisií pri budovaní nových zdrojov tepla pri odpojení od centralizovaného zásobovania teplom. Zavedenie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti.
• Vytvorenie dostatočných kapacít a posilnením kompetencií zodpovedných orgánov na kontrolu plnenia tohto verejného záujmu na odbor územného plánovania a životného prostredia
  Príklad, ako to nefunguje, je, že oddelenie životného prostredia je preťažené a personálne poddimenzované oproti odboru propagácie na magistráte.
• Zabezpečiť implementáciu existujúcich strategických dokumentov na opatrenia proti klimatickým zmenám, ktoré schválili poslanci mesta a zaviesť ich aj do činnosti útvarov mesta a to najmä odboru územného plánovania.
  Príklad, ako to nefunguje, je, že Plán B v jeho časti klíma sa vôbec systémovo nenapĺňa, skôr  naopak. Mestom nechránený verejný záujem pri nájme 90 000 m² mestských pozemkov určených na kultúrno-spoločenské a športové centrum pri Chorvátskom ramene, kde chce investor stavať komerčnú bytovú zástavbu a nové cesty pre autá.
• Aktívne sa zapojiť do tvorby legislatívy ovplyvňujúcej kvalitu života v meste aj nad rámec kompetencií.
  Príklad, ako to nefunguje, je, že sa nič nerobilo vo veci legislatívnych návrhov ohľadom daňovej politiky mesta a úľav na daniach pre zelené budovy, inteligentné energetické sústavy, objekty a stavby zadržiavajúce vodu a ich nevypúšťanie do preplnených ČOV.
• Prehodnotiť ťažký priemysel na exponovaných miestach v meste v centrálnej časti a rekreačných územiach.
  Príklad, ako to nefunguje, je, že v Bratislave sa ťaží štrk a vyrába betón v najzaujímavejších a kedysi aj najvyužívanejších lokalitách Petržalky pri Dunaji, v najlukratívnejšiej časti Petržalky pri Sade Janka Kráľa a brehu Dunaja sú areály na výrobu drevoštiepky a prevádzka trvalo devastuje prašnosťou obytné územia pri Einsteinovej – mesto ani rešpektovanie predpisov od firiem nevyžaduje.
• Zavedenie zeleného obstarávania, technológií v odpadovom hospodárstve založených na cirkulárnej ekonomike, rešpektovanie hierarchie odpadového hospodárstva a vybudovanie mestskej kompostárne na výrobu kvalitného kompostu pre poľnohospodárske účely. Mesto nemá v súčasnosti zelené obstarávanie, väčšina odpadu sa spaľuje miesto efektívnejšieho a šetrnejšieho komerčného využitia.
• Prijať opatrenia na zníženie emisií v mestskej doprave, zavedenie motivačného systému ktorý podporí vytvorenie nízkoemisných zón v meste, podpora využívania nízkoemisných dopravných módov.
  Príklad, ako to nefunguje, je, že mesto žiaden projekt v oblasti nízkoemisných zón v meste nezrealizovalo, nerealizovalo ani jednu protihlukovú stenu v exponovaných obytných zónach, električky sa oproti iným mestám realizujú s veľkými nedostatkami – hlučnosť karloveskej električky, meškanie petržalskej električky, oproti mestu Brno tragický management dopravných stavieb.
• Podpora tvorby projektov pre čerpanie financií z EÚ zdrojov a Envirofondu.
  Príklad, ako to nefunguje, je absolútna ignorancia prípravy projektov od súčasného vedenia mesta a nepripravenosť na možnosti čerpať zdroje EÚ na energetické, vodozádržné, klimatické projekty či ochranu vôd.
• Ochrana povrchovej a podzemnej vody a prevencia riešenia následkov prívalových dažďov, povodní a sucha v súvislosti so zmenou klímy.
  Príklad, ako to nefunguje, je, že poslanci museli kritizovať spracovávanie a výsledky generelu vodných tokov, aby sa aspoň trochu dokument upravil. Verejnosť nedostala žiadnu informáciu o genereli životného prostredia a zelene. Nulová participácia a komunikácia. Ekologická havária na Malom Dunaji, absencia intaktných zelených plôch v územnom pláne a návrhoch na zmenu územného plánu.
• Obnova brehov a ochrany vodných tokov v meste, rešpektovanie inundačných území.
  Príklad, ako to nefunguje, je, že mesto napriek PR deklarácii podpory Bratislavského Dunajského parku neiniciovalo rekonštrukciu brehu Dunaja, neurobilo žiadne opatrenia proti riziku opätovného znečistenia Malého Dunaja z ČOV v správe BVS, v územnom pláne navrhuje zúženie inundačného územia – Devín v ZaD 09.
• Využitie inovatívnych, prírode blízkych technológií a postupov pre efektívne zabezpečenie odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd a zabránenie preťažovanie jestvujúcich ČOV pri posudzovaní investičnej činnosti.
  Príklad, ako to nefunguje, je, že mesto napriek tomu, že drží v ruke silný nástroj vo forme územného plánu mesta, neurobilo nič pre to, aby sa pri posudzovaní investičnej činnosti vo vzťahu k územnému plánu opieralo o jeho záväznosť a redukovalo nevhodnú investičnú zástavbu, ktorá sa napája na ČOV s nedostatočnou kapacitou.
• Spracovanie a implementácia uceleného plánu obmedzenia biocídov a používania chemikálií v súlade s európskou legislatívou.
  Príklad, ako to nefunguje, je, že mesto nevydalo žiadne vykonávacie predpisy pre zamestnancov mesta.
• Spolupodieľanie sa na Monitoringu všetkých environmentálnych záťaží a modeli prúdenia podzemnej vody a znečistenia spod Bratislavy smerom na Žitný ostrov.